One week is gone

It’s been now exactly one week since I came to Cairo, Egypt. Today, I will be short in writing, but check out the pictures, that have something to say.

So far, I haven’t had the change to see the “usual” Egyptian places for tourists, as you can see, but I am happy about it. I just like much more seeing pictures of real life, than hunting the monuments (though of course, I will see the pyramids soon).

And I have one question for you again:

What would you like to see on the next pictures edition of my Egypt101?Práve prešiel týždeň, odkedy som prišiel do Kahiry, Egypta. Dnes skrátim písané slovo na minimum a nechám priestor fotkám, ktoré mnohokrát povedia oveľa viac.

Ako môžete vidieť, zatiaľ som nemal šancu vidieť “typické” turistické miesta Egypta, ale vôbec mi to neprekáža. Osobne mám omnoho radšej obrázky reálneho života, ako naháňanie sa za atrakciami (no samozrejme, že na pyramídy sa tiež pôjdem pozrieť).

A otázka pre Vás:

Čo by ste chceli vidieť v druhej edícií obrázkov z môjho Egypt101?

Egypt gives you courage!

One of the reasons, why somebody (and me as well) goes for international experience (through AIESEC or other way)  is personal development. New environment puts you out of your comfort zone and you just HAVE TO  adapt, learn, develop.

So for me, in not that “deep sense” the first stretching happened not days or weeks after arrival, but mere 2 hours after landing.

Egypt makes you more courageous – thanks to its traffic system and particularly the way pedestrians walk the streets 🙂

Imagine a 2 + 2 lines road.

Imagine 6-8 car-lines on that road.

Imagine no pedestrian crossings on that road.

And you need to cross…Jedným z dôvodov, prečo niekto (a teda aj ja) absolvuje zahraničnú skúsenosť (či už prostredníctvom AIESEC alebo akokoľvek inak) je osobný rozvoj. Nové prostredie človeka postaví mimo zónu komfortu a jednoducho sa MUSÍ prispôsobiť, naučiť, rozvíjať.

Pre mňa, prvé rozvíjanie v trocha menej “hlbokom” slova zmysle, začalo ani nie 2 hodiny po pristátí.

Egypt vylepšuje odvahu – vďaka jeho dopravnému systému a špeciálne vďaka účasti chodcov v cestnej premávke 🙂

Predstavte si cestu, ktorá má 2 + 2 pruhy pre autá.

Predstavte si 6-8 radov áut na tejto ceste.

Prestavte si, že na tejto ceste nie sú žiadne priechody pre chodcov.

A vy potrebujete prejsť na druhú stranu… Continue reading Egypt gives you courage!

It hit me by the landing

Airport in Cairo from my plane just before attaching
Airport in Cairo from my plane just before attaching

As some of you guys know already, few weeks ago I got selected to go for internship through AIESEC and work for Alcatel-Lucent Middle East & Africa as HR Communication specialist.

All the time, since I started the application process, I was mainly approaching this opportunity with “no big deal” attitude. When I was getting through all 3 selection rounds, it still was the same. Although I approached the job-role with full respect and commitment.

Then when I got selected, I had a bit of “rush of blood to my head”, but mainly caused by the fact that I had to arrange everything in my employer – Accenture Slovakia –  at that time and I kinda felt a bit attached to my team & workplace 🙂 As I mentioned, I submitted the early leave notice, got it approved, started preparation (mainly shopping, I have to admit, this was the biggest shopping of clothes I have EVER made in my life). All okay, no big deal.

Then the last week came, I finished the transition of my responsibilities, enjoyed last 2 days in Slovakia and on Saturday morning me & Bubu, my fiancée, hit the road to Vienna International Airport. It all felt like a normal “business trip”, no big deal, we are going to see each other soon for sure. We said goodbyes in a bit of rush and I boarded the plane to Cairo.

The flight took approximately 3 hours and then around 3 PM the planes’ wheels touched the ground.

And than it hit me!

Letisko v Káhire tesne pred pripojením vystupovacej rampy
Letisko v Káhire tesne pred pripojením vystupovacej rampy

Ako asi niektorí viete, zopár týždňov dozadu som dostal príležitosť absolvovať pracovnú stáž cez AIESEC a pracovať pre Alcatel-Lucent región Stredný východ a Afrika ako “HR Communication specialist”.

Po celú dobu od začiatku výberového procesu na túto pozíciu som viac-menej k celej veci pristupoval štýlom “všetko v pohode, nič také hrozné”. Prechádzal som postupne 3 kolami výberu a tento postoj sa nemenil. Samozrejme, voči pozícií a práci som cítil rešpekt a odhodlanie spraviť všetko čo najlepšie.

Keď som sa dozvedel, že som vybraný, trochu mi to zvýšilo krvný tlak, samozrejme, ale to najmä z toho dôvodu, že ma čakalo vybavovanie náležitostí s mojim vtedajším zamestnávateľom – Accenture Slovensko. Po takmer polroku vo firme som sa už cítil trochu “zrastený” s mojím tímom a pracoviskom. Napriek tomu som podal výpoveď, odobrili mi ju a začal som sa pripravovať (najmä nákupmi – musím povedať, že to bolo moje najväčšie nakupovanie šiat v živote :)). Všetko v pohode, nič také hrozné.

Čoskoro prišiel posledný týždeň na Slovensku, skončil som presun zodpovedností, užíval si posledné 2 dni na Slovensku ako dovolenku a v sobotu ráno sme sa ja a Bubu, moja snúbenica, vydali na viedenské letisko. Cítil som sa ako pred bežnou pracovnou cestou, všetko v pohode, nič také hrozné, vidíme sa o chvíľu. V rýchlosti sme sa rozlúčili a ja som nastúpil do môjho lietadla do Káhiry.

Let trval asi 3 hodinky a o tretej popoludní sme sa dotkli pristávacej dráhy.

And vtedy mi to došlo! Continue reading It hit me by the landing