Egypt gives you courage!

2 min čítania

One of the reasons, why somebody (and me as well) goes for international experience (through AIESEC or other way)  is personal development. New environment puts you out of your comfort zone and you just HAVE TO  adapt, learn, develop.

So for me, in not that „deep sense“ the first stretching happened not days or weeks after arrival, but mere 2 hours after landing.

Egypt makes you more courageous – thanks to its traffic system and particularly the way pedestrians walk the streets 🙂

Imagine a 2 + 2 lines road.

Imagine 6-8 car-lines on that road.

Imagine no pedestrian crossings on that road.

And you need to cross…Jedným z dôvodov, prečo niekto (a teda aj ja) absolvuje zahraničnú skúsenosť (či už prostredníctvom AIESEC alebo akokoľvek inak) je osobný rozvoj. Nové prostredie človeka postaví mimo zónu komfortu a jednoducho sa MUSÍ prispôsobiť, naučiť, rozvíjať.

Pre mňa, prvé rozvíjanie v trocha menej „hlbokom“ slova zmysle, začalo ani nie 2 hodiny po pristátí.

Egypt vylepšuje odvahu – vďaka jeho dopravnému systému a špeciálne vďaka účasti chodcov v cestnej premávke 🙂

Predstavte si cestu, ktorá má 2 + 2 pruhy pre autá.

Predstavte si 6-8 radov áut na tejto ceste.

Prestavte si, že na tejto ceste nie sú žiadne priechody pre chodcov.

A vy potrebujete prejsť na druhú stranu…

Solution:  Step on the road. Wait until the traffic makes the cars slow down (stopping is almost impossible) and then slip yourself through first car-line. Always check your left (or right, depending on the side of the street). Stop between 2 car-lines. Wait. Go. Stop between 2 car-lines. Go a bit along with cars. Cross another car-line. Squeeze your belly,  or step on the toe-tips to let 2 cars pass you. And cross another car-line. And now you are in the middle of the street, half-way to the end. Oh, and I forgot to mention – honking of cars is constant, so don’t get disturbed by that 🙂

I am happy, that it took me approximately 3-4 crossings to get used to the system. Maybe it sounds dangerous, but don’t worry, its just so normal in here.

How about you? Do you easily get used to new things, or it takes you long?

Riešenie: Postaviť sa na kraj cesty. Počkať kým premávka spomalí (očakávať, že zastane je viac-menej nereálne) a prestrčiť sa cez prvú radu áut. Stále treba kontrolovať pravú (alebo ľavú) stranu. Zastaviť medzi 2 radmi áut. Čakať. Ísť. Zastať medzi ďalšími dvoma radmi. Prejsť sa trochu povedľa áut. Prejsť cez ďalšiu radu áut. Stiahnuť brucho alebo sa postaviť na špičky,  aby vás obišli autá v dvoch radách. A prejsť cez ďalšiu radu áut. No a už sme v strede cesty. A, ešte som zabudol spomenúť – trúbenie áut je nepretržité, takže sa ním nenechajte rušiť.

Naštastie mi trvalo len nejaké 3-4 prechody, kým som si na to zvykol. Možno to znie celé nebezpečne, ale žiaden strach, jednoducho to funguje.

A čo vy? Zvykáte si na nové a nezvyčajné veci jednoducho, alebo to trvá dlhšie?