#Trust30 | Post-it question

#trust30 Post-it question
How can I identify my right direction & impact?

I was thinking today on the task given by this post and decided I ask myself what you see above. Lets see what answers next 48 hours with this on the wardrobe next to my bed will bring. You can join the initiative of #trust30 as well.

#trust30 Post-it questionAko môžem nájsť svoj správny smer a vplyv?

Dnes som premýšľal nad zadaním v tomto článku a rozhodol som sa spýtať sám seba to, čo vidíte hore. Uvidíme, aké odpovede mi dá 48 hodín s týmto papierom na skrini vedľa mojej postele. Aj vy sa môžete pripojiť k iniciatíve #trust30.

And they walk hand in hand

As you might know, men proximity is totally different story in the Arab countries.  For past few days I had full chance to observe this around Cairo streets. Just few minutes ago, smoking on the balcony of our ground-floor flat two guys around twenty passed around with their hands linked (thanks Isabel for teaching me the expression). On other occasions they hold their hands, palm in palm, walk down the streets 🙂 The other day, we were coming home from work with Stanley and we took a walk from the “bus stop” (well, as I mentioned before, it is not actually a bus stop, rather a place where bus stops, which can be anywhere) and in front of the nuts shop 4 guys were holding and tickling the fifth one. Funny thing to do for people in their thirties in the middle of the street, at least for me… Over a year ago, when I first met Onur, I got also introduced to another proximity paradigm shift, that is working also here in Egypt. Friends – guys – are kissing each other on the cheeks when meeting. Everyday story here 🙂 However, it is at least ironic a bit, that men homosexuality is in here considered taboo (if you wish you can read more on that also here) It’s funny, how much such a thing as proximity among men can be differently perceived just based on culture. And how many other things do we consider “normal” because we get raised in one culture, while in other it might be totally inappropriate?Ako možno viete, blízkosť mužov je úplne inak vnímaná v Arabských krajinách ako “na západe”. Za posledných pár dní som to mal šancu dobre pozorovať v káhirských uličkách.

Len pár minút dozadu som postával na balkóne a fajčil, keď okolo mňa prechádzkovým krokom prešli dvaja asi 20-roční chalani držiac sa popod lakte. Inokedy sa zasa takto muži prechádzajú ruka v ruke po uliciach 🙂

Nedávno, keď sme so Stanleym išli z práce, museli sme prejsť pár minút pešo od “zastávky” (teda, ono to nie je ani tak zastávka ako skôr miesto, kde stojí autobus, čo môže byť kdekoľvek) a pred obchodom s orechmi štyria chlapi držali piateho a šteklili ho. Zábavne vidieť toto robiť 30-35 ročných chlapov.

Viac ako pred rokom, keď som prvýkrát stretol Onura, takisto som mal možnosť zoznámiť sa s rozdielom v mužskej blízkosti si, ktorý teraz môžem pozorovať aj v Egypte. Dobrí kamaráti – chlapi – sa bozkajú na líca keď sa stretnú.

Na druhej strane, je to trochu ironické, že mužská homosexualita je tu tabu (viac na túto tému môžete nájsť aj tu)

Je vcelku zaujímavé, ako veľmi môže byť jav ako “blízkosť medzi mužmi” ovplyvnený kultúrou. A koľko ďalších správaní, ktoré považujeme za “normálne” môžu byť v inej kultúre neprípustné?

Launching MonthLong

MonthLong is my new way of doing something reasonable for me and others. It is dreaming to become a community for people who struggle to develop particular habits or just want to bring a new habit to themselves.

Every month the interested people will join their forces to practice a new habit. It will be MONTH LONG of new activity.

And the first Month Long will be June 2011, which will become:

Month Long of RUNNING

Join the facebook page to run with me!

MonthLong je môj nový spôsob ako urobiť niečo pre seba a iných. Dúfam, že sa MonthLong stane komunitou ľudí, ktorí sa snažia rozvinúť nový návyk a možno hľadajú pomoc iných, aby to dokázali, a možno iba trochu inšpirácie.

Každý mesiac sa ľudia, ktorí budú mať záujem spoja, aby praktikovali nový návyk. Bude to “MONTH LONG” novej aktivity.

No a jún 2011 je prvý MONTHLONG, a to

Month Long of RUNNING

Pripojte sa k facebook skupine MonthLong.

Egyptians are barking!

Parking cars and watermelon seller
Parking cars and watermelon seller

Now you must be wondering why after 2 weeks of bloging silence (caused by tiredness and too much of happening in the evenings – will get to that soon) I am getting back to you with such a trivia message: “Egyptians are barking!”. Who does not bark, hm?

Before you read further, please keep in mind, that this is not to be dishonoring people, I am just trying to take a funny view on some things 🙂

Well, Egyptian barking is special topic for 2 reasons:

  1. when Egyptians are barking, they are actually parking,
  2. and they are parking in a very special way.

Egyptians – lower and not that much educated classes – have a problem pronouncing letter “P” and it gets mispronounced  as “B’. That causes in everyday life a lot of funny moments. Just imagine:

You drive through the street to your hotel, park your car and then the porter of the hotel tells you: “Sir, no barking here.” Well, my reply to that would be: “No worries, don’t have my dog with me.”

You call to the support line to fix your internet connection and the operator goes: “Go to start. Bress run. Type bing…” Well a bit of laugh is the least inappropriate reaction. By the way, this actually happened to my friend Lukas just few days ago).

And the best one: You go to the restaurant and the waiter stops you at the door “Sorry mister, too many beoble inside. No blace to sit.” Well, what else add as LOL :D?

Parking cars and watermelon seller
Parkujúce autá a predavač melónov

Teraz sa asi čudujete, prečo po dvoch týždňoch blogového mlčania (spôsobeného únavou a priveľa dianím po večeroch) sa vraciam s takouto triviálnou nezmyselnosťou: “Egypťania barkujú!” Veď kto nebarkuje, že?

Predtým, ako budete čítať ďalej – pamätajte, že nechcem nikoho urážať, snažím sa len zaujať vtipný pohľad na vec.

Totižto, egyptské barkovanie je špeciálne z dvoch dôvodov:

 

  1. keď Egypťania barkujú, tak vlastne parkujú,
  2. a parkujú veľmi špeciálnym spôsobom.

Egypťania – nižšie a nie veľmi vzdelané vrstvy – majú totiž problém vysloviť písmeno “P” a vyslovujú ho ako “B”. To spôsobuje v každodennom živote veľa vtipných momentov. Stačí si predstaviť:

Šoférujete po  ceste k vášmu hotelu, zaparkujete svoje auto a zrazu vám hotelový vrátnik zahlási: Bane, tu sa nebarkuje.” No, moja odpoveď na to by bola: “Žiaden strach, veď nemám bárku.”

Voláte na infolinku, aby ste opravili svoje internetové pripojenie a operátov spustí: “Stlačte štart, kliknite na Spustiť, brosím. Nabíšte bing…” Úprimne, trocha smiechu nie je až tak nevhodná reakcia. Mimochodom, presne toto sa stalo len pár dní dozadu môjmu kamarátovi Lukášovi.

No a to najlepšie: Prichádzate do reštaurácie a čašník vás zastaví pri dverách so slovami Bane, máme blno. Budete musieť bočkať.” No, čo iné ako LOL k tomu dodať :D? Continue reading Egyptians are barking!

One week is gone

It’s been now exactly one week since I came to Cairo, Egypt. Today, I will be short in writing, but check out the pictures, that have something to say.

So far, I haven’t had the change to see the “usual” Egyptian places for tourists, as you can see, but I am happy about it. I just like much more seeing pictures of real life, than hunting the monuments (though of course, I will see the pyramids soon).

And I have one question for you again:

What would you like to see on the next pictures edition of my Egypt101?Práve prešiel týždeň, odkedy som prišiel do Kahiry, Egypta. Dnes skrátim písané slovo na minimum a nechám priestor fotkám, ktoré mnohokrát povedia oveľa viac.

Ako môžete vidieť, zatiaľ som nemal šancu vidieť “typické” turistické miesta Egypta, ale vôbec mi to neprekáža. Osobne mám omnoho radšej obrázky reálneho života, ako naháňanie sa za atrakciami (no samozrejme, že na pyramídy sa tiež pôjdem pozrieť).

A otázka pre Vás:

Čo by ste chceli vidieť v druhej edícií obrázkov z môjho Egypt101?

Egypt gives you courage!

One of the reasons, why somebody (and me as well) goes for international experience (through AIESEC or other way)  is personal development. New environment puts you out of your comfort zone and you just HAVE TO  adapt, learn, develop.

So for me, in not that “deep sense” the first stretching happened not days or weeks after arrival, but mere 2 hours after landing.

Egypt makes you more courageous – thanks to its traffic system and particularly the way pedestrians walk the streets 🙂

Imagine a 2 + 2 lines road.

Imagine 6-8 car-lines on that road.

Imagine no pedestrian crossings on that road.

And you need to cross…Jedným z dôvodov, prečo niekto (a teda aj ja) absolvuje zahraničnú skúsenosť (či už prostredníctvom AIESEC alebo akokoľvek inak) je osobný rozvoj. Nové prostredie človeka postaví mimo zónu komfortu a jednoducho sa MUSÍ prispôsobiť, naučiť, rozvíjať.

Pre mňa, prvé rozvíjanie v trocha menej “hlbokom” slova zmysle, začalo ani nie 2 hodiny po pristátí.

Egypt vylepšuje odvahu – vďaka jeho dopravnému systému a špeciálne vďaka účasti chodcov v cestnej premávke 🙂

Predstavte si cestu, ktorá má 2 + 2 pruhy pre autá.

Predstavte si 6-8 radov áut na tejto ceste.

Prestavte si, že na tejto ceste nie sú žiadne priechody pre chodcov.

A vy potrebujete prejsť na druhú stranu… Continue reading Egypt gives you courage!

It hit me by the landing

Airport in Cairo from my plane just before attaching
Airport in Cairo from my plane just before attaching

As some of you guys know already, few weeks ago I got selected to go for internship through AIESEC and work for Alcatel-Lucent Middle East & Africa as HR Communication specialist.

All the time, since I started the application process, I was mainly approaching this opportunity with “no big deal” attitude. When I was getting through all 3 selection rounds, it still was the same. Although I approached the job-role with full respect and commitment.

Then when I got selected, I had a bit of “rush of blood to my head”, but mainly caused by the fact that I had to arrange everything in my employer – Accenture Slovakia –  at that time and I kinda felt a bit attached to my team & workplace 🙂 As I mentioned, I submitted the early leave notice, got it approved, started preparation (mainly shopping, I have to admit, this was the biggest shopping of clothes I have EVER made in my life). All okay, no big deal.

Then the last week came, I finished the transition of my responsibilities, enjoyed last 2 days in Slovakia and on Saturday morning me & Bubu, my fiancée, hit the road to Vienna International Airport. It all felt like a normal “business trip”, no big deal, we are going to see each other soon for sure. We said goodbyes in a bit of rush and I boarded the plane to Cairo.

The flight took approximately 3 hours and then around 3 PM the planes’ wheels touched the ground.

And than it hit me!

Letisko v Káhire tesne pred pripojením vystupovacej rampy
Letisko v Káhire tesne pred pripojením vystupovacej rampy

Ako asi niektorí viete, zopár týždňov dozadu som dostal príležitosť absolvovať pracovnú stáž cez AIESEC a pracovať pre Alcatel-Lucent región Stredný východ a Afrika ako “HR Communication specialist”.

Po celú dobu od začiatku výberového procesu na túto pozíciu som viac-menej k celej veci pristupoval štýlom “všetko v pohode, nič také hrozné”. Prechádzal som postupne 3 kolami výberu a tento postoj sa nemenil. Samozrejme, voči pozícií a práci som cítil rešpekt a odhodlanie spraviť všetko čo najlepšie.

Keď som sa dozvedel, že som vybraný, trochu mi to zvýšilo krvný tlak, samozrejme, ale to najmä z toho dôvodu, že ma čakalo vybavovanie náležitostí s mojim vtedajším zamestnávateľom – Accenture Slovensko. Po takmer polroku vo firme som sa už cítil trochu “zrastený” s mojím tímom a pracoviskom. Napriek tomu som podal výpoveď, odobrili mi ju a začal som sa pripravovať (najmä nákupmi – musím povedať, že to bolo moje najväčšie nakupovanie šiat v živote :)). Všetko v pohode, nič také hrozné.

Čoskoro prišiel posledný týždeň na Slovensku, skončil som presun zodpovedností, užíval si posledné 2 dni na Slovensku ako dovolenku a v sobotu ráno sme sa ja a Bubu, moja snúbenica, vydali na viedenské letisko. Cítil som sa ako pred bežnou pracovnou cestou, všetko v pohode, nič také hrozné, vidíme sa o chvíľu. V rýchlosti sme sa rozlúčili a ja som nastúpil do môjho lietadla do Káhiry.

Let trval asi 3 hodinky a o tretej popoludní sme sa dotkli pristávacej dráhy.

And vtedy mi to došlo! Continue reading It hit me by the landing