#Trust30 | Three wishes

The fairytale about the genie that give you three wishes will never for long time not disappear from this world. Because no matter how advanced our society gets, we are still dreaming. And we are also dreaming of this dreams to come true with no effort… Pity.

[important]Good things never come free![/important]

Michael Rad asks us to write down 3 of our dreams.

My top 3 life dreams would be:

[notice]

  1. Live happy life
  2. Bring happiness to life of others
  3. something else that ain’t important for me

[/notice]

And there’s nothing that stops me from achieving them. I am constantly working on them!

But to be more specific, more “up to date” dreams/goals of my life that I work on:

[notice]

  1. run/work with/work for an organization/project that deals with people development & makes difference in their lives
  2. help to make my closest friends and family happy & satisfied
  3. make sure I am financially sustainable & independent in long run

[/notice]

And what stops me from achieving those? Nothing, I am working on them.

What about you? What are your dreams right now? And what do you do to make them real? And would you want them to just come true or rather work on them?Rozprávka o zlatej rybke, ktorá plní naše tri priania asi nikdy ešte dlho nezmizne zo sveta. Pretože bezohľadu na to, ako vyvinutá je naša spoločnosť, stále snívame. A stále snívame, že naše sny sa splnia bez snahy… Škoda.

[important]Dobré veci nie sú zadarmo[/important]

Michael Rad nás vyzýva, aby sme napísali o našich troch snoch.

Moje top 3 životné sny sú:

[notice]

  1. Žiť šťastný život
  2. Vniesť šťastie do života iných
  3. a niečo iné, čo nie je vôbec podstatné

[/notice]

A nie je nič, čo by mi bránilo ich dosiahnuť. Pracujem na nich neustále.

Ale aby som bol špecifickejší, tu sú “dnešné” sny/ciele môjho života, na ktorých pracujem:

[notice]

  1. mať/pracovať s/pracovať pre organizáciu/projekt, ktorý sa zaoberá rozvojom ľudí a prináša pozitívnu zmenu do ich životov
  2. pomôcť urobiť mojich najbližších priateľov a rodinu šťastnými a spokojnými
  3. zabezpečiť vlastnú finančnú udržateľnosť a nezávislosť na dlhodobo

[/notice]

A čo mi bráni dosiahnuť to? Nič, pracujem na nich.

Čo vy? Aké sú vaše sny práve dnes? A čo robíte, aby ste ich dosiahli? Chceli by ste radšej na nich ťažko pracovať alebo chcete, aby sa len splnili zázrakom?

#Trust30 | It’s just me…

Reacting to the quotation in the prompt of Cindy Gallop, I return back to one of the quotes used so often, yet so little understood & embodied in our lives:

[important]”Our deepest fear is not that we are inadequate. Our deepest fear is that we are powerful beyond measure. It is our light, not our darkness that most frightens us.’ We ask ourselves, Who am I to be brilliant, gorgeous, talented, fabulous? Actually, who are you not to be? Marianne Williamson on Wikiquote [/important]

How often we underestimate ourselves. We deflate our own ideas and creative urge to do something, just because it is “just me”. But who else should it be, if not “just me”?

Cindy Gallop asks us to imagine our future. To invent it. To act upon that invention. I invent my future to be bright and me to be the man of value. That’s the most I can give to myself. And that’s the least I am willing to get.

Do you often put your thoughts aside, because they “just can’t be good enough”? What was the latest thought that you decided to suppress? Can you actually do something about it?V nadväznosti na citát vo výzve od Cindy Gallop sa vraciam k inému citátu, ktorý je tak známy, a pritom tak málo pretavený do našich životov:

[important]”Náš najväčší strach nie je to, že nie sme dosť dobrí. Náš najväčší strach je, že sme schopní neuveriteľného. Naše svetlo, nie naša temnota, je to, čo nás najviac straší. Pýtame sa sami seba: “Kto som, aby som bol skvelý, úžasný, talentovaný, báječný?” Vlastne, kto som, aby som taký nebol?
vlastný preklad citátu Marianne Williamson na Wikiquote [/important]

Ako často sami seba podceňujeme. Znehodnocujeme vlastné myšlienky a tvorivé nutkanie niečo spraviť, pretože “veď to som iba ja”. Ale predsa kto iný by to mal byť, ak nie “iba ja”?

Cindy Gallop nás žiada, aby sme si predstavili našu budúcnosť. Aby sme ju vynašli. Aby sme pre ňu konali. Ja tvorím svoju budúcnosť, ktorá bude pozitívna a ja budem človekom, ktorý prináša hodnotu. To je to najviac, čo si môžem dať. A to je to najmenej, čo som ochotný dostať.

Odvrhujete často svoje myšlienky, lebo “nemôžu byť predsa dosť dobré”? Čo je poslednou myšlienkou, ktorú ste zavrhli? Môžete s ňou predsa niečo spraviť?

 

#Trust30 | That moment

The moment, when I realized I need to start the path that only I design had came some time ago.

However, the question is, whether I already had the moment when I started walking that self-designed path of mine. Well, I don’t know. I constantly have the feeling of being different and doing things my way, while in the same moment I am getting inspired and influenced by so many people and happenings, joining so many groups and mixing up.

Well, I think I still have to walk few more life steps before I feel that overwhelming freedom and in the same moment bondage with the world that only self-realization can bring…

Well I don’t know if that whole thing above makes sense to you.

But let me ask you a question: do you think that in the world so interconnected one still can find the “wholly strange and new” way of living? Have YOU found it?Ten moment, keď som si uvedomil, že potrebujem ísť cestou, ktorú si sám vytvorím, som zažil už dávno.

No, ale otázka znie, či som už zažil tú chvíľu, keď som sa na tú cestu reálne pustil. Neviem. Neustále mám pocit, že som iný a robím veci po svojom, ale zároveň sa nechávam inšpirovať a ovplyvňovať toľkými ľuďmi a dianím, zapájam sa do aktivít a jednoducho to všetko miešam.

No, asi ešte potrebujem prejsť pár krokov životom na to, aby som zažil ten silný pocit slobody a zároveň zviazanosti so svetom, ktorý len sebarealizácia vie priniesť…

Neviem, či tých pár riadkov hore dáva pre Vás zmysel…

Ale spýtam sa Vás niečo: myslíte, že v tak prepojenom svete, človek stále môže nájsť “úplne cudziu a novú cestu? Našli ste ju VY?

 

#Trust30 | Walk, or be silent!

It’s been too many prompts recently asking us to “think what we want to do, think how we will do it…” So I will skip the major part of the latest Colin Wright article and only connect to the quotation in it:

[notice]Do your work, and I shall know you. Do your work, and you shall reinforce yourself.
Ralph Waldo Emerson[/notice]

How often do we blah about something that you actually have never done, or do exact opposite of it? I hope never. If you ever have an idea, an inspiration, a calling to change something, and you want to spread it to the world, then

[important]Walk the talk! Or stay silent![/important]

Now you might think – okay, so we should not talk about things that matter? No, we should! But JUST TALK is always too little. Because even if we are a public speakers, our stories will always impact the people only when our actions are backing them up.

I’ve always believed in leading by example. If I act, the right people will act with me.

What do you say?V poslednej dobe sa priveľa výziev snažilo, aby sme sa “zamysleli, čo chceme robiť, zamysleli, ako to spraviť…” Takže sa dnes vyhnem veľkej časti výzvy od Colina Wrighta a dotknem sa len citátu z nej:

[notice]Rob svoju prácu a spoznám ťa. Rob svoju prácu a posilníš sám seba.
Ralph Waldo Emerson[/notice]

Ako často blábolíme o niečom, čo ste nikdy nerobili, alebo dokonca robíte presný opak? Dúfam, že nikdy. Ak máte nápad, inšpiráciu, volanie niečo zmeniť a chcete to rozšíriť do sveta, tak

[important]Konajte ako vravíte! Alebo buďte ticho![/important]

Okay, takže by sme nemali hovoriť o veciach, čo nám dávajú zmysel? Nie, mali by sme! Ale LEN HOVORIŤ je primálo. Pretože ak sme aj nejakí rečníci, naše príbehy ovplyvnia ľudí, len ak sú podložené našimi činmi.

Vždy som zastával “vedenie príkladom” (fakt mi lepší preklad “leading by example” nenapadá. Ak máte, dajte ;)). Ak konám, správni ľudia konajú so mnou.

Čo poviete?

#Trust30 | Always at least two!

Every situation has at least two solutions. ALWAYS. Yes, always! Yes, even that problem, that you just though about,has two ways to deal with it.

I lead my life with a simple motto:

[important]There’s not one thing I can do! It’s always at least two![/important]

Jonathan Fields reminds us today, that there are alternative ways and we can chose which way to go. And also gives me the chance to reply the post-it question that I gave myself few days ago:

How can I identify the right direction and impact for myself?

I have the answer to this question, as for past days I have been waking up and going to sleep looking at this paper stuck at my wardrobe door right next to my bed. And I figured out, that there’s NO WAY I can identify the RIGHT direction for me. That is because RIGHT and WRONG are social concepts, social labels put all around us and our behaviors. And thus I give up on searching the RIGHT path. I do not feel the need to stick with one and only direction and impact. I want to keep myself free to chose and switch from one thing that matters to me to another. The only thing that will make me feel on the “RIGHT” path is that I will not compromise on my values.
And so replying to todays question, my “other alternatives” to go, where I imagine to get, are:

Každá situácia má minimálne dve riešenia. VŽDY. Áno, vždy! Áno, aj ten problém, na ktorý si práve pomyslel/a, má dve riešenia.
Vediem svoj život s jedným jednoduchým mottom:
[important]Nie je jediná možnosť, čo môžeš urobiť! Vždy sú aspoň dve![/important]

Jonathan Fields nám dnes pripomína, že sú alternatívne cesty, ktoré si môžeme zvoliť. A tým mi dáva šancu odpovedať na post-it otázku, ktorú som si dál sám pár dní dozadu:

Ako si môžem zvoliť správny smer a vplyv?

Na túto otázku už mám odpoveď, keďže posledných pár dní som vstával a zaspával s pohľadom na ten kúsok papiera prilepený na skriňu vedľa mojej postele. A uvedomil som si, že NIE JE MOŽNÉ zvoliť SPRÁVNY smer. Správne a nesprávne sú spoločenské koncepty, nálepky, ktoré na nás a naše správanie dáva spoločnosť. A preto sa vzdávam hľadania SPRÁVNEHO smeru. Nepotrebujem sa držať jedného smeru a môjho prínosu. Chcem byť slobodný a voliť si medzi jednou a druhou aktivitou, ktorá mi dáva zmysel. Jediné, čo mi povie, že som na správnej ceste, bude, že nebudem kompromitovať svoje hodnoty. Continue reading #Trust30 | Always at least two!

#Trust30 | Surprise!

Surprise Bot
Surprise bot from http://www.flickr.com/photos/ittybittiesforyou

Ashley Ambirge asks us in todays’ #trust30 prompt to remember, when we surprised ourselves by overcoming our believed abilities.

Last week I surprised myself in running. I launched the MonthLong of Running recently and last week I had the goal to do 12 km. But I surprised myself when I was able to run 4.5 km non-stop. I did not really think I can do it physically and mentally. But I did.

First when I read the question I instinctively answered: “Long time ago.” It’s pretty much true. I don’t think I am over-confident, but I am happy, that most of the times I do things and I believe to achieve the final. But in little occasions (mainly with new experiences) it happens, as you can see.

What about you? Do you surprise yourself?

Surprise Bot
Surprise bot from http://www.flickr.com/photos/ittybittiesforyou

Ashley Ambirge asks us in todays’ #trust30 prompt to remember, when we surprised ourselves by overcoming our believed abilities.

Last week I surprised myself in running. I launched the MonthLong of Running recently and last week I had the goal to do 12 km. But I surprised myself when I was able to run 4.5 km non-stop. I did not really think I can do it physically and mentally. But I did.

First when I read the question I instinctively answered: “Long time ago.” It’s pretty much true. I don’t think I am over-confident, but I am happy, that most of the times I do things and I believe to achieve the final. But in little occasions (mainly with new experiences) it happens, as you can see.

What about you? Do you surprise yourself?

#Trust30 | Fear

In discussion on yesterdays post I mentioned, that the fear is what keeps us from actually representing our divine idea. And fear is the topic of today’s #trust30 prompt by Lachlan Cotter. What is that that makes us seek & fear the public approval? Why is that we constantly are jumping from “I want be me” towards “let’s just do it this way, they would not understand anyways”. What is that makes us compromise on one and only life that we are given?

F.E.A.R = Fast End of All dReams

Well, who am I to talk about fear? I am working now for a global corporation while I feel my life purpose is to develop people towards better selves. Yes, I am afraid. And I admit it. And I am challenging my fear. Because, believe it or not, this blog is my first step towards doing more of that. In the end, if what I envision for this blog to be (a place for people to interact and bring ideas into action) is to come true, I will need more and more time, more and more physical action to make it happen. To challenge the F.E.AR. we have to get out of DENIAL and simply ACCEPT we are afraid. That will bring us to the stage when we acknowledge and accept our own weakness and we can than turn our efforts towards overcoming it. And we can change the F.E.A.R into

F-E-A-R = First Energy of Acting for dReams

 

What is your stage? Do you have F.E.A.R or you are full of F-E-A-R?V diskusii k včerajšiemu príspevku som spomenul, že strach nás odrádza od skutočnej reprezentácie našej myšlienky. A strach je témou dnešnej výzvy #trust30 od Lachlana Cottera. Prečo hľadáme a bojíme sa o verejný súhlas? Prečo stále prechádzame od “chcem byť sám sebou” k “urobme to radšej takto, aj tak by to nepochopili”? Čo nás núti robiť kompromisy v jedinom živote, ktorý máme?

S.T.R.A.C.H = neuSTále kompRomitovanie nAšiCH snov

Kto som ale ja, aby som hovoril o strachu? Pracujem pre celosvetovú firmu, zatiaľ čo cítim, že mojim poslaním je rozvíjať ľudí smerom k ich rastu. Áno, mám obavy. A priznávam to. A prekonávam svoj strach. Pretože, či už tomu veríte, alebo nie, tento blog je prvým krokom. Koniec-koncov, ak to, čo je mojou predstavou o tomto blogu (aby bol miestom pre interakciu a pretavovanie myšlienok do činov) sa má naplniť, budem potrebovať čoraz viac času, čoraz viac priamej aktivity. Na prekonanie S.T.R.A.C.H u musíme prestať POPIERAŤ a jednoducho AKCEPTOVAŤ, že sa bojíme. To nám pomôže uvedomiť si naše slabosti a sústrediť sa na ich prekonanie. A môžme zmeniť S.T.R.A.C.H na

S-T-R-A-C-H = STále Realizovanie nAšiCH snov

 

Kde sa nachádzate vy? Máte S.T.R.A.C.H, alebo ste plní S-T-R-A-C-Hu?

 

#Trust30 | Represent your idea

‘There is a “divine idea which each of us represents” – which is yours?’ asks Fabian Kruse on the last #trust30 prompt.

My idea which I work on and represent is simple: “By helping others we help ourselves”

I truly believe, that my added value for the world is to be the one who helps the others become better than they think they are, better than they actually are. I see myself as a “supporter” of people around me.

Do you have your idea which you represent?‘Pre každého z nás existuje “božská myšlienka, ktorú reprezentujeme” – ktorá je tá vaša?’ pýta sa Fabian Kruse v poslednej výzve #trust30.

Tá moja, na ktorej pracujem a predstavujem, je jednoduchá: “Pomáhaním ostatným pomáhame sebe.”

Som hlboko presvedčený, že moje pridaná hodnota pre svet je byť tým, ktorý pomáha iným stať sa lepšími, ako si myslia že sú, stať sa lepšími, ako sú. Považujem sa za “pomocníka” pre ľudí, okolo mňa.

Máte aj vy myšlienku, ktorú reprezentujete?

#Trust30 | Message to the world

“If you could spread your personal message RIGHT NOW to 1 million people, what would you say?” asks Eric Handler in the latest #trust30 prompt.

Inspired by just finished watching Zeitgeist – Addendum (not fully believing every word in it, but…) I have just one thing to say:

WE CAN CHANGE THE WORLD. START BY OURSELVES.

Past few years I have been constantly meeting, talking and working with people who believe there is the need to make the positive difference and who #trust themselves to be capable of it. And there’s so many of them who I haven’t met yet.

Connecting to this, let me share with you a song that I first heard I think 4 years ago and since then I bump into it from time to time (especially when meeting with Ivana Sendecka).

What would you say to the world?

“Ak by ste mohli dať jeden odkaz HNEĎ TERAZ jednému miliónu ľudí, čo by ste povedali?” pýta sa Eric Handler v poslednej výzve #trust30.

Inšpirovaný práve dopozeraným filmom Zeitgeist – Addendum (neverím síce každému slovu v ňom, ale…) je len jedna vec, ktorú chcem povedať:

MÔŽEME ZMENIŤ SVET.
ZAČNIME SEBOU.

Pár posledných rokov som sa stále stretával, zhováral a pracoval s ľuďmi, ktorí veria, že je potrebné mať pozitívny dopad a ktorí si veria, že sú toho schopní. A je mnoho ďalších, ktorých som ešte nestretol.

V nadväznosti, dovoľte mi ponúknuť vám skladbu, ktorú som prvýkrát počul asi pred štyrmi rokmi a odvtedy na ňu pravidelne narážam (špeciálne v spojení s Ivanou Sendeckou).

Preklad textu v slovenčine


Čo by ste vy odkázali svetu?

One month is already gone

For those of you who would not know yet, I am currently living & working in Cairo, Egypt. And yesterday it was already one month since I landed here.  So maybe its time to evaluate what I do miss in Cairo coming from Slovakia. I will skip my family and friends, because that is obviously something I miss. So…

  1. Pork meat? Not really, so far not missing it. I love chicken, and fish I have never before eaten so often.
  2. Drinking water from tap. Yes, this I definitely miss it. Bottled water is the only option to drink, if your water filter is not working properly as ours 🙂
  3. Traffic rules? No. Actually I feel safer here than in Slovakia on the streets.
  4. Clean streets. Well, I am getting used to it, but still the mess and chaos on the streets is something that reminds me the relatively clean streets of Slovakia.

Actually, I just realized, that there’s not so many things, that I miss here. And those that I mentioned are don’t miss that much, it’s rather of a feeling of “difference” which will be gone by some time.

So although I was afraid of being stuck in the comfort zone back home, I think I still am free from it and the only important “things”, without which it is a bit harder are the people I love.

What do you guys think you would miss when living abroad for a while?Pre tých z vás, ktorí o tom nevedia, momentálne žijem a pracujem v Káhire, Egypte. A včera to bol presne jeden mesiac, odkedy som tu pristál. Takže asi by už aj bol čas zhodnotiť, čo mi v Káhire chýba. Vynechám rodinu a priateľov, pretože to je samozrejme niečo, čo mi chýba najviac. Takže…

  1. Bravčové mäso? Ani nie, zatiaľ mi to nechýba. Mám rád kuracie a rybu som tak často nejedol nikdy.
  2. Pitná voda z vodovodu. To áno, toto mi fakt chýba. Fľašková voda je jediná možnosť, ak nefunguje filter tak, ako nám. Ale aj tak by som ju radšej nepil 🙂
  3. Pravidlá cestnej premávky? Nie. Vlastne sa tu cítim na ulici bezpečnejšie ako doma.
  4. Čisté ulice. Zvykám si, ale neporiadok a chaos na uliciach mi stále pripomína relatívne čisté ulice na Slovensku.

Vlastne až teraz som si uvedomil, že nie je až tak mnoho vecí, ktoré by mi chýbali. A tie, ktoré som spomenul mi ani nie tak chýbajú, ako skôr vyvolávajú pocit “iného”, ktorý ale po čase prejde.

Takže napriek tomu, že som si myslel, že som sa zasekol v svojej “zóne komfortu” doma, asi som stále “voľný” a jediná dôležitá “vec”, bez ktorej je to trochu náročné sú ľudia, ktorých mám rád.

Čo si myslíte, čo by vám chýbalo v zahraničí?