Featured Video Play Icon

Ako udržať život pod kontrolou

15 min čítania

V sérii „Transformeri“ v rámci ročníka 2018 Maxman University som dostal možnosť pokecať zo svojej skúsenosti. Je z toho nahrávka hore ale ak preferujete čítať (čo bude asi aj kratšie), v článku je mojich 5 transformačných momentov, 5 efektívnych nástrojov a 5 poučení zhrnutých.

Stiahnuť slajdy z prednášky môžete tu: Ako udržať život pod kontrolou – Marek Lutz pre Maxman University

Pôvodne som s Ivanom debatoval, že spravíme nejakú akciu pre HR, na ktorej sa povenujeme téme pohyb v office a spojíme to s výkonnosťou a spokojnosťou. To máme ešte stále rozpracované, ale nejako popri tom vzniklo, že však „Marek, poď niečo porozprávať aj na Maxman Univerzitu.“

Ok, a o čom? Spísal som nejaké témy, keďže nie som vedec ani filozof, tak z mojej praxe a skúsenosti. Vymenili sa dva-tri maily s Mišom a ostalo z toho „Ako udržať život pod kontrolou.“

Dumal som tak priebežne nad tým, že čo tam pôjdem robiť. Ono to tak býva, keď si najprv dohodneš termín a hlavný názov a potom až riešiš obsah. Ale no stress.

Kontrola je ilúzia

Prvé čo mi napadlo bolo, že musím tú kontrolu vybiť ľuďom čím skôr z hlavy, lebo mne trvalo veľmi dlho, kým som si ju vybil zo svojej. Preto som na úvod demonštroval ako to s tým, životom a jeho kontrolou nad ním podľa mňa vyzerá.

Kontrola je len niečo, čo by sme radi mali, ale nemáme. Je to len ilúzia. Počas života si berieme na seba isté zodpovednosti, ktoré si volíme. Rozhodneme sa pracovať, rozhodneme sa mať alebo nemať deti, rozhodneme sa, že chceme bývať vo vlastnom, alebo že budeme v dlhodobom podnájme.

Jediné, čo máme pri všetkých týchto súčastiach života pod kontrolou je to, čo spravíme my, naše správanie. Jediné, čo máme pod kontrolou sme my a tým dokážeme OVPLYVŇOVAŤ to, čo si do života pustíme. Žiadna kontrola, len vplyv.

Transformačné momenty

Prerod, transformácia prichádza vo veľkom aj v malom. Každá zmena ale má svoj počiatok, svoj bod vzniku (film Inception to podľa mňa veľmi dobre ilustruje). Pravé tieto momenty zrodu transformačnej myšlienky sú zaujímavé. Niekedy sú to maličké, nepodstatné, sekundové záležitosti. Niekedy je to niečo dlhšie. Ale čo som si všimol na sebe je, že vždy je ich súčasťou zmena pohľadu, paradigmy nazerania. Vybral som si päť transformačných momentov, ktoré považujem dôležité pre seba a ktoré mi zmenili pohľad na svet, vec, na seba.

Nemusíš sa uspokojiť

Počas výšky som robil v AIESEC. Zaujímavosťou tejto študentskej organizácie je, že ľudia menia „pracovné zaradenie“ na ročnom cykle a robí sa to hlasovaním. Každý rok máte nový exekučný tím, nové ciele, nové smerovanie (aj keď teda snaží sa tam o istú nadväznosť a aj dlhodobejšie smerovanie).

Po dvoch rokoch na pobočke v Banskej Bystrici a roku keď som mal na starosti marketing som v 2009 kandidoval na vedenie AIESEC Slovensko. Obdobie fungovania začínalo 1. júla a ja som sa do pozície dostal pomerne neskôr, ako je bežné. Váhal som. Ja som bol pomalý, bolo už pomerne neskoro, starý tím bol pomaly na odchode.

Kandidáti do môjho manažment tímu boli tiež známi neskoro a ja som sa potreboval rýchlo pohnúť vpred. Mal som asi 10 kandidátov na 6 pozícií. Rozhodol som sa zobrať len 3 ľudí.

To bol pre mňa kľúčový moment. Dlho som zvažoval, či do toho pôjdem. Bol som pred dvoma rizikami – buď vyberiem z toho čo je, a risknem robiť s ľuďmi, ktorí mi neprišli vhodní (či už odborne alebo osobnostne do tímu), alebo nevyberiem, a risknem, že ďalší ľudia vôbec neprídu a ostanem s nekompletnou zostavou.

Riskol som druhé, lebo som veril, že len s top tímom sa pohnem vpred. Oplatilo sa mi to. V druhom kole sa mi prihlásilo viac a vhodných ľudí aj preto, že som mal gule a nezlákala ma bezpečnosť. A spolu sme šiesti naštartovali výraznú zmenu, lebo sme počas nášho roka takmer zdvojnásobili počet zahraničných stáží, otvorili dve nové pobočky.

Sprav viac

Od mája 2011 som bol na pracovnej stáži v Egypte v Alcatel-Lucent (v súčasnosti Nokia). Robil som pre regionálny HR tím internú komunikáciu. Taká špecialistická rola – newslettre, interný portál. Ale mal som šancu priložiť ruku k strategickým projektom okolo firemných hodnôt, interného job portálu.

Už v januári som vedel, že môj ročný kontrakt, ktorý končil aprílom nebudem predlžovať. Bola to fajn skúsenosť, ale mal som dôvody odísť. Chcel som ísť späť na Slovensko (uvedomenie, že je pre mňa dôležité byť blízko rodiny) a rozhodol som sa dostať do tréningu a vzdelávania. Plus som chcel do niečoho menšieho, korporát mi nesedel.

Hľadal som možnosti a cez známych sa ku mne dostala info, že DEVELOR na Slovensku hľadá senior trénera. Mali štandardne vyhodený inzerát. Rozhodol som sa, že s nimi chcem byť, lebo ma presvedčil rozhovor s Meňou, ktorá tam už robila (btw, teraz robí HR riaditeľku pre Bonami, cool firmička to vyzerá byť).

Rozhodol som sa ísť trochu mimo štandardu. Nechcelo sa mi posielať im klasiku – životopis a motivačný list. Jednoducho mi to prišlo nudné, okukané a nejako som sa potreboval odlíšiť, lebo som čakal, že budem jeden z mnoha.

Dal som dokopy toto, lebo som sa chcel odlíšiť, plus som mal chuť spraviť niečo nové a naučiť sa robiť takýto typ prezentácie.

Odoslal som e-mail v krásne popoludnie 22. februára 2012. Po desiatich minútach od odoslania mi volal Martin.

Marku, zaujal jsi, pojďme se pobavit. Síce na senior trenéra nemáš zkušenosti, ale máme otvorenou pozici KAMa.

Čo bolo na tomto celom pre mňa transformačné? Ak spravíte viac, než je nevyhnutné, vráti sa to. Zaujmete ľudí, ktorí sami idú „extra-mile“.

Špeky vs sixpacky

Chcel som zhodiť dlho. Od základnej školy som mal nadváhu a konštantne som sa drbkal s tým, že som začal niečo so sebou robiť a potom sa zasekol.

Pár rokov som mal aj trénera, chodil do posilky, ale vždy prišlo niečo, čo ma nejako posunulo dva kroky vzad po jednom kroku vpred.

Jedného dňa, niekde neviem presne kde a kedy som rozmýšľal sám nad sebou a hovorím si, že však ale to musí ísť inak. Tu nastala ta zmena. Ten moment si stále pamätám, keď som si v hlave povedal

ale veď toto predsa musí ísť inak, to nie je nemožné

Šlo to a po polroku ťažkej driny som dosiahol vysnívaný sixpack. Na úspech sa muselo zmeniť viacero vecí – oficiálna dohoda, verejné sledovanie celého projektu, časová limitovanosť. Ak vás o mojej „Tehličkovej výprave“ – tak som si tento projekt nazval – zaujíma viac, pozrite sa sem, nájdete tam aj e-book popisujúci celú storku viac do detailu.

Transformačné pre mňa s odstupom času sú dve skutočnosti:

Ak niečo chcem a vidím, že to nedám sám, netreba sa zdráhať o pomoc a spraviť veci, ktoré sú mimo normálu. Nedám to sám, dám to s trénerom. Nedám to v pokoji domova, využijem sociálny hyper-sharing na svoj prospech.

Ak niečo chcem na dlho, nemôžem to robiť s tým, že „do polroka“ a nemať plán ďalej. To, čo s vami naozaj ostane sú len tie veci (dobré aj zlé), ktoré robíte dlhodobo a konzistentne. Naštartovať zmenu polročným projektom je fajn, ale už vtedy musíte myslieť na udržanie.

V nebezpečnej zóne

Po piatich rokoch v DEVELORe, ktoré boli top po stránke práce, vzdelania, osobného života atď mi začalo niečo nesedieť (pun not intended – neseda.com) a začal som riešiť, že musím ísť robiť niečo iné.

Hľadal som a našiel nový job, v ktorom som bol len 3 týždne. O ňom ani nehovorím v prednáške, ale tiež je to storka, ktorá stojí za to. Asi to niekde spíšem neskôr.

Po troch týždňoch tam, kde som vôbec nepatril, som sa dohodol s Martinom, že sa pridám do tímu na projekte v Dubaji. Takže som bol späť s DEVELORom, ale o skúsenosť múdrejší.

Išlo o transformačný konzultačný projekt. Zadanie bolo nejasné, očakávania tiež ale vysoké. Nechcem veľmi zachádzať do detailov. Ale v skratke, bolo to z môjho pohľadu tvrdé prostredie a štýl práce a života, ktorý mi absolútne nevyhovoval.

Veľa som sa naučil. Veľa som objavil o sebe. Ale veľa som stratil. Preto toto osobne považujem za skúsenosť, ku ktorej sa budem vracať dlho s pohľadom, že išlo o moment, kedy som mal mať silu odísť.

Pamätám si asi dva momenty, kedy som dostal pravdepodobne úzkostnú epizódu. Je to zaujímavý pocit, nikomu ho neodporúčam.

Tam som si viackrát spomenul na to, čo sa tak často omieľa pri sebarozvoji.

Vykroč zo svojej zóny komfortu!

Čo ale, keď zájdeš priďaleko? Čo robiť, keď už zašiel do zóny nebezpečenstva. Málokto sa na to pýta. Všetci chcú vedieť, ako vykročiť z komfortu. Ako sa vrátiť ale z nebezpečenstva?

Keď ste v zóne nebezpečenstva utekajte z nej veľmi rýchlo. Ja som to neurobil a to je jedna z veľmi mála vecí, ktoré si v živote budem hovoriť, že som to mal spraviť inak, že by som ich asi neopakoval.

Prečo?

Kvôli sebe.

To, že niekto to zvláda lepšie ako ja neznamená, že ja to musím zvládať tiež. Každý máme iné skúsenosti, danosti, iné preferencie a iné schopnosti. Tvrdohlavé sebapresviedčanie, že „tak ja to ale musím dať, však nie som nejaká padavka“ my síce pomohlo v tom, aby som ostal funkčný a robil to, čo bolo treba. Ale stálo ma to. Mňa to stálo moje pohybové a stravovacie návyky (jednoducho som prestal športovať a začal jesť sprostosti), moju spokojnosť a mám pocit, že ešte pár ďalších vecí.

Zároveň mi to veľa dalo – schopnosť viac pracovať s neistotou, skúsenosť, ktorú málokto má, objavil som svoje hranice. A samozrejme prachy.

Kvôli tímu a firme.

Robil som. Ale určite to nebolo extra mile, určite som nemal pocit, že sa teším do každého dňa a určite sa to prejavilo na mojich výsledkoch. Nie tak, že by som podával sub-par výkon. Ale nepodával som ani above-average.

Ak chcete top performance, nedá sa ho získať od človeka, ktorý v tej pozícií prežíva bolesti a utrpenie. Jednoducho to musíte odstrániť, alebo mu dať cestu von. Vyhodiť ho nemusíte, pokiaľ stále je výkon dostatočný. Ale sebe aj jemu spravíte lepšie, ak mu dáte cestu von. Naznačíte, že existuje. A ak siahne po kľučke, nebudete ho presviedčať 🙂

Poznámka pre mňa: naštudovať viac k tejto téme.

Sloboda je najvyššia forma kontroly

Posledná najčerstvejšia skúsenosť, ktorá mi zmenila pohľad na život bol môj 3-mesačný turn-off. Po roku na náročnom projekte v Dubaji som bol rozhodnutý, že vypnem na pár mesiacov.

Odporúčam to každému. Zmenilo mi to pohľad na to, ako sa dá žiť život. Po troch mesiacoch som si našiel prácu. Dokonca už počas nich ma občas tak nejako trhalo niečo spraviť, aj prišli nejaké požiadavky.

Mohol som sa slobodne rozhodnúť, či ich príjmem alebo nie. Mal som odložené nejaké peniaze, a teda som NEMUSEL kvôli strachu z financií ale MOHOL, ak som chcel.

Uvedomil som si od tohto momentu, a to je to, čo vnímam ako posun, zmenu, že pre pokrytie základného fungovania až tak veľa peňazí nepotrebujem a tie dokážem (ak náhodou nepríde úplne masívna kríza) určite zarobiť.

Kým som slobodný, som pod kontrolou.

Kontrolné mechanizmy

Mám pár vecí, ktoré mi fungujú na to, aby som lepšie držal vplyv nad sebou a tým, čo je pre mňa dôležité. Tak toto je ono.

Priority, sny, ciele

Bol som prekvapený, že sú ľudia, ktorí nečítali Sedem návykov alebo Štvorhodinový pracovný týždeň. Dve najefektívnejšie knihy, ktoré poznám. Obe uznávam len čiastočne, ale verím, že každý by ich mal preštudovať.

Zo Siedmych návykov efektívnych ľudí som si vzal hlavne nastavenie mojich rolí, toho, čo je pre mňa dôležité. Toto revidujem a je to môj sprievodca životom. Viem, že chcem plniť rolu syna, brata, manžela, kolegu a seba. Viac o tom inokedy. Každopádne, prečítať.

Z bestselleru Tima Ferrisa si beriem okrem inšpirácie hlavne koncept dreamliningu (viac tu) a to, že si delím svoje ambície / sny do niekoľkých kategórií ako je „Byť, Zažiť, Naučiť sa, Vytvoriť, Mať.“ Pomáha mi to pri tom, keď sa rozhodujem, čomu venujem energiu a iné zdroje. Viem, že veci v časti „mať“ sú pre mňa tiež dôležité (nie som ezoterik, ktorý je nad všetkým materiálnym svetom), ale viem, že nie sú tak hodnotné, ako zážitky, či tvorenie.

Toto všetko si držím v niečom, čomu hovorím Life Master List. Neuverejním ho celý, lebo mám paranoidný pocit, že mi niekto vykopíruje moje megasuper nápady na to, čo vytvoriť. Ale tu je aspoň screenshot.

Nečakajte priveľa, ani primálo

Dúfam, že to nebude príliš pesimisticky znieť, ale netreba mať prehnané očakávania. Ani od seba, ani od ostatných. A treba ich komunikovať a vyjasňovať.

Vrchy a údolia (Martinus, Amazon) boli pre mňa knihou, ktorú som čítal niekedy okolo 2010. Malo to pre mňa dôležitý význam. Cítil som sa, že v prostredí, kde som bol dovtedy – v AIESEC – bol na svojom vrchole. Mal som za sebou skvelý rok, výsledky išli hore, tím ma mal rád, všetko šlapalo. Ale to skončilo a ďalším mesiacom som mal byť v úplne novom prostredí. A musel som sa zmieriť s tým, že budem začínať niekde v údolí a kým sa dostanem na vrchol, bude to trvať.

Očakávania sú zradná vec. Príliš veľké prinesú často sklamanie, príliš nízke môžu znamenať neúspech. Je dobré ich manažovať. Ja sa to snažím robiť minimálne tým, že akceptujem možnosť zlyhania. Lebo doteraz som bral zlyhanie ako neúspech, bral som ho osobne.

Slobodná voľba a jej následky

Máme možnosť a volíme si. Vždy. Nič nie je tak, že neexistuje žiadna iná možnosť a že sme jednoducho otrokmi.

Uvedomenie, že život sa nám nedeje, ale ho ovplyvňujeme svojimi voľbami je oslobodzujúce. Vždy máme možnosti. Niekedy si ich volíme automatizovane, zotrvačne, ale volíme si ich. Niekedy ich to uvedomujeme. Sme postavení pred voľbu a vieme, prečo ju robíme.

A teda k tomu kontrolnému mechanizmu. Mám dva, oba majú rovnaký účel – preveriť, či to, čo robím a kde som je správne a najlepšie, čo môžem robiť, alebo nie.

Z knihy Práca, pre ktorú ste stvorení (MartinusAmazon) som si zobral mechanizmus polročnej výpovede. V podstate ide o to, že každého polroka si predstavím, že nie som ničím viazaný (čo v skutočnosti naozaj nie som) a zodpoviem si otázku, či to, čo teraz robím dáva zmysel – obsahovo, kariérne, finančne… Ak vidím, že je niečo iné, čo dáva väčší zmysel a hodnotu, začnem hľadať cestu ako ísť do toho.

Nastavil som si to tak, že mám s svojom Google kalendári každého polroka jeden deň, v ktorom mám naplánované „Decide to Quit (Rozhodni sa dať výpoveď)“.

Nemusí to znamenať, že dávam okamžite výpoveď v práci. Je to len mentálny trik, ktorým odbúram to, že keď niečo už človek robí, má zrazu zábrany to nechať, lebo „už som do toho investoval čas a peniaze“. To nie je práve najlepší dôvod prečo niečo robiť – lebo už to robím dlho.

Takto si každý polrok sadnem, napíšem na papier „dávam výpoveď“ a predstavím si, že aktuálne nie som nikde pracovne viazaný (napr. teraz v nesed). Pomyselne si dám pred seba na papier všetky svoje možnosti – vrátane tej, kde aktuálne som – a zvažujem ich rovnocenne.

Ak zistím, že to čo robím je aktuálne najlepšia alternatíva, makám ďalej na sto percent. Ak sa rozhodnem, že nie, makám ďalej, ale už riešim, ako ísť do toho, čo je najlepšie.

Manažment úloh

Viem čo je dôležité, mám rozumné očakávania a robím to, čo moje hodnoty a priority napĺňa. Ostáva mi exekúcia. Lebo to je to, čo rozhoduje.

Pri exekúcii je dôležitá rýchlosť, systematickosť a vytrvalosť. Mne sa osvedčil systém z Getting Things Done od Davida Allena (Martinus SK, Amazon EN)

Moje odporúčanie je prečítať knihu, nastaviť si systém a používať ho. Jemne upravovať, nevymeniť ho za iný „overený určite fungujúci systém“. Lebo žiaden systém práce ani appka nie je ideálna. Každý systém má svoje limity a človek svoje špecifiká, musí si ho na ne upraviť.

Potom, po polroku-roku používania odporúčam prečítať Zen To Done od Lea Babautu (Amazon EN) a oživiť vedomosť a používanie.

Vysvetliť celú logiku v systéme sa nedá v tomto príspevku ani v prednáške. Možno sa o to pokúsim v nejakom samostatnom príspevku v budúcnosti.

A kde je piaty?

Až teraz, keď toto píšem, som si uvedomil, že som do prezentácie dal 5 nástrojov a v skutočnosti sú tu štyri. Do budúcna možno pridám niečo, ale teraz si fakt neviem spomenúť, čo mal byť ten piaty.

Na záver päť poučení

Veľmi ich nebudem komentovať, len trochu

Marketing predáva. Výkon udržiava.

Oba sú dôležité a hrajú svoju úlohu v dosahovaní toho čo chceme. Nepodceňujte marketing, nepreceňujte tvrdú prácu. Neflákajte robotu, ale ani nepreceňujte schopnosť predať sa bez výkonu. Vďaka sebamarketingu som dostal job v DEVELOR, len výkon ma tam udržal a stále mi tam drží miesto do istej miery.

Nápady sú všade. Exekúcia rozhoduje.

Pozrite si do šuflíka svojich nápadov. Ktorý z nich je už realitou? Čoraz viac obdivujem ľudí, ktorí dokážu vytvoriť firmu, ktorá funguje. Chce to jedinečný skills set.

Slepá ulička nie je koniec.

Len toľko, že netreba sa posrať, keď niečo nevýjde. Ak stojíte pred stenou a nedá sa prebúrať, preliezť ani obísť, nie je hanba sa vrátiť na poslednú križovatku a skúsiť inú cestu.

Vplyv je viac než kontrola.

Ak máte niečo pod kontrolou musíte tomu venovať veľa pozornosti. Menej jej potom ostane na iné záležitosti. Ak dokážete na vec správne vplývať, kontroluje sa sama. A vplývať môžete na viac vecí naraz.

Najprv pocit, potom rozum.

Ospravedlňujem sa všetkým, ktorí veria v 100% informovanosť a dátami podložené rozhodovanie. Do istej miery je možné. Ale v mnohých prípadoch pomalé a neaplikovateľné. Minimálne v otázkach životných rozhodnutí.

A ešte jedna vec. Teda dve.

Keď hovoríme o transformácii, prerode, premene, zmene, chcem upozorniť dva projekty, ktoré sa ma týkajú môžu zaujímať aj vás.

LEAF Academy, ktorý sa snaží o transformáciu vzdelávania. Robí mi tam manželka, vedie tím Entrepreneurial Leadership (Podnikavé líderstvo). Škola, ktorá vychováva pre súčasnosť stojí za sledovanie.

neseda, ktorou meníme ľuďom život za pracovným stolom. Dlhodobé sedenie vám transformuje telo. Dlhodobé nesedenie tiež. Vyberte si tú lepšiu transformáciu 🙂